Odpoveď

Autor: Katarína Pavlíčková | 2.6.2011 o 16:25 | (upravené 2.6.2011 o 16:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  155x

Obraz v závere si, žiaľ, nedávno našiel reálnu tvár. Veľmi blízko. Tak blízko, že sa dostal na parte. Aj keď pôvodný kontext bol celkom iný...

 

Čo k tomu dodať? Bolo to v pláne.

Odpoveď býva áno i nie.

Boli by slová zmenili záver?

Dali by nádej tomu, čo mrie?

 

Snáď v jednej chvíli zdalo sa možné,

čo po roky je len tichým snom.

No srdce plaché len oheň zažne.

Nestačí pohľad, pár iskier v ňom.

 

Neviem ťa viniť, svoj má v tom podiel

osud, čo stretol doma oboch nás.

Prajem ti, chlapče, aby si našiel

v nej tú, čo deťom pozmení ho raz.

 

Bol si tak milý, myslel si, že chápem.

A ja zatiaľ iba - nevedela som.

Pridlhým bdením unavené srdce

s rozumom zdriemli v spánku naivnom.

 

Neprekvapí nás, keď ťažko chorý

umrie. A predsa, predsa to bolí.

Bolesťou zlomenej trstiny - nádeje.

Bolesťou času, v ktorom sa dozreje?

 

(1997)


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?