Uveríš?

Autor: Katarína Pavlíčková | 19.2.2012 o 23:38 | (upravené 23.2.2013 o 21:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  111x

 

Prastarý príbeh,

a od iných iný

 

Bez kriku

bez hnevu

potichu

bez viny

 

Od tvojej komnaty

kľúč

privysoko pre mňa

visel

Zamknutá zostala,

kým trocha nepodrastiem,

a hop alebo trop,

či si naň počkáš

 

Nešlo to inak,

ver

 

Neveríš

 

Od srdca kľúče

len domovník

smie cudzím odovzdať,

potom,

ako sám ich z klinca zvesí

 

Nejde to inak,

ver

 

Už som sa dotýkala,

ešte len na špičkách,

no predsa

Týždeň ma držala

zabudnutá radosť

 

Neveríš, chápem

Takú si ma nevidel

 

A asi neuvidíš

 

Príliš sú ťažké

kľúče od izieb srdca

Dve ruky muža treba na jeden

A mne sa zrazu marí,

že v tvojich

sa už čosi blyští...

 

 

Keby si len vedel,

ako ja túžim

mať zlý zrak!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?